Dnes je sobota, 25.jún 2022, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Diskusia s politikmi býva hrou na mačku a myš

jún 22, 2022 - 09:00
Moderátor relácie V politike na TA3 Richard Dírer sa po rokoch vrátil do spravodajskej televízie. Tvrdí, že moderovanie berie s väčšou ľahkosťou a nadhľad má aj smerom k politikom, ktorí prídu do relácie. Často rozprávajú akoby v hádankách, diskusia neraz pripomína hru na mačku a myš. Je rád, keď sa mu podarí poodhaliť skutočné pozadie ich konania a vyjdú s kožou na trh.
Foto: 
Archív Richard Dírer

Od apríla opäť pracujete po jedenásťročnej pauze v televízii TA3. Čo vás priviedlo späť?

Pred jedenástimi rokmi som odišiel z televízie TA3, konkrétne z relácie V politike, a teraz som v nej späť. Po takom dlhom čase som zacítil túžbu opäť si zamoderovať. Napriek tomu, že to nie je životne dôležitá činnosť, človeka to chytí za srdce. Vrátil som sa oddýchnutý aj od politického diania a s iným pohľadom na svet. Už neprežívam mnohé veci tak ako predtým. Moderovanie beriem s väčšou ľahkosťou a výrazný nadhľad mám aj smerom k politikom, ktorí prídu do relácie. 

Čomu ste sa venovali počas spomínanej dlhej prestávky?

Krátko som bol v rádiu Best FM a následne som odišiel z médií. Prešiel som na druhú stranu a začal robiť politický marketing, komunikáciu a PR. Bol som konzultantom pre komunikáciu a PR agentúry SARIO. Potom som šiel pracovať na finančnú správu na pozíciu riaditeľa Centra komunikácie a podpory, kde som okrem externej a internej komunikácie riadil aj call centrá podpory. Podobnej činnosti sa venujem aj teraz v Národnom centre zdravotníckych informácií, len s väčším záberom. 

Ak by ste mali porovnať mediálny svet a prácu v štátnej správe, v čom je hlavný rozdiel?

Baví ma robiť veci, ktoré zlepšujú služby štátu. V médiách sa snažíte zlepšiť dianie v krajine, ale efekt nie je hneď viditeľný. Pri práci pre štát to naozaj vidno.

Vrátili ste sa do relácie V politike kvôli tomu, že ju máte rád. Čo konkrétne vás pri tejto práci napĺňa a čo by ste najradšej vynechali? 

Dnes je extrémny problém nájsť hostí do relácie, politici „vymýšľajú“, pokračujú v kladení si podmienok, kto s kým bude diskutovať. Dokonca je to oveľa horšie než pred jedenástimi rokmi. Politici sa dostali do situácie, keď si myslia, že im patrí svet a rozhodujúco všetkom. Keď sa mi už ale v kresle ocitnú, mám nesmiernu radosť pri tom, ak ich na niečom prichytím. Vďaka otázkam a vedeniu diskusie sa občas podarí poodhaliť ich reálny zámer. Často sa rozprávame akoby v hádankách a zrazu sa mi podarí slušnou formou poodhaliť pozadie ich konania. Vtedy cítim, že podobné diskusie majú zmysel. Je to hra na mačku a myš. Snažím sa ich pritlačiť k tomu, aby poodhalili, že to, čo oni vydávajú pred ľuďmi za reálne, reálne často nie je. 

2w1a9812.jpg

Foto: 
Archív Richard Dírer

Neupadáte pri rozhovoroch s našou politickou garnitúrou do skepsy? Kam to naša krajina speje?

Tým, že som politológiu študoval a vždy ma zaujímala, sledoval som politické dianie aj mimo mojej relácie. Človek naozaj nemusí byť moderátorom politickej relácie, aby bol z politikov deprimovaný. 

V čase éry Vladimíra Mečiara ste sa ako mladý chlapec vybrali do Nemecka pracovať pre Deutsche Welle, nemeckej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti. Ako na vás vo vtedajšej dobe zapôsobil západný svet?

Potreboval som odísť z konzervatívneho, zadubeného a uzavretého Slovenska, ktoré tu vtedy bolo. Chýbalo mi poriadne sa nadýchnuť. Veľmi mi tá cesta pomohla. V Nemecku som žil v Bonne a v Kolíne nad Rýnom. Študoval som politické vedy a európsku integráciu na Rýnskej univerzite Friedricha-Wilhelma. Nevedel som si predstaviť robiť v nejakom bare, na to som príliš grambľavý. Nejakou náhodou sa mi podarilo zamestnať v slovenskej redakcii Deutsche Welle. Popritom som spolupracoval s rádiom Twist a po návrate na Slovensko v ňom aj pracoval ako moderátor spravodajstva. Neskôr som robil v Slovenskej televízii a nakoniec v TA3. 

Ste známy svojou záľubou v cestovaní. Aké nevšedné destinácie ste doteraz navštívili?

Navštívil som toho naozaj dosť. Keď potrebujem vypnúť, zoberiem sa a idem. Pokojne sám. Zaujímavá bola Argentína, Gruzínsko, Južná Afrika či Tanzánia a Vietnam, ale najzaujímavejšia asi Severná Kórea. Šiel som tam na popud knihy Útek z tábora 14, ktorú som prečítal. Bol to veru silný, aj keď smutný výlet. Teraz sa opäť chystám za kamarátkou do Washingtonu, a potom do Kosova. Cestovanie veľmi otvára obzory, mám veľa priateľov po celom svete, teším sa z toho. 

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka

- - Inzercia - -