Dnes je štvrtok, 06.október 2022, meniny má: Natália
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Tomáš Klus: Svet chcem utĺcť láskou

júl 16, 2014 - 16:02
Mladý a navyše aj veľmi úspešný pesničkár Tomáš Klus žije každú etapu svojho života naplno a zhlboka. Pri rozprávaní s ním vás opantá nepredstieraná pohoda a charizma a vy túžite len po jednom – uštipnúť ho, či je vôbec skutočný. Lebo takých citlivých chlapov je naozaj veľmi málo.
Foto: 
Vitajte na Slovensku!
 
Ďakujem. Páči sa mi byť všade, kde som, ale tu je nádherne! Snažím sa byť všade prítomný, lebo som zistil, že som často vo svojom živote nebol tam, kde som bol.
 
Fyzicky prítomný, ale duševne nie?
 
Presne tak. Stávalo sa mi, že som si okamih prítomnosti naplno nevychutnal. V hlave som riešil buď niečo staré, alebo niečo, čo sa môže stať. Zmenil som to a zisťujem, že život je celkom dobrá, zaujímavá jazda! Farebná, pestrá, krásna...
 
Stále ste vysmiaty, no, Tomáš, úprimne. Nemáte vy niekedy pocit, že sa od šťastia zbláznite?
 
Už som sa zbláznil. Z toho, aké je všetko krásne, ako všetko do seba zapadá a ako je všetko tak, ako má byť.
 
 
Keď sme sa spolu prvý raz pred rokmi rozprávali, čakal vás úplne prvý koncert v Bratislave, tak milo ste sa báli.
 
Strach mám stále. Ale nie je to strach ako taký. Chcem, aby ľuďom bolo na našich koncertoch príjemne. V rámci práce samého so sebou som si zakázal operáciu s negatívnymi myšlienkami, čo je napríklad aj obava. Učím sa upokojovať samého seba, vravím si, veď to nie je len o mne.  Hneď v úvode koncertu im poviem – dámy a páni, my piesne, ktoré vám zahráme, vieme, a to, ako ten večer prežijeme, to už je na vás. My prinášame piesne, ľudia atmosféru. Jedno bez druhého by nešlo.  A vtedy ten strach už nie je. Už je to radosť a ľahká nervozita, a keby nebola, už by to zaváňalo nedostatkom pokory.
 
Osvojili ste si celkom zaujímavý model koncertovania – odspievate, ale tým sa to nekončí, ešte dlho potom sa venujete fanúšikom a ste s nimi v bezprostrednom kontakte.
 
Tak by to malo byť, pre mňa je to druhá časť koncertu. Milujem ľudí a v každom kontakte s nimi sa v tom utvrdzujem. Každý z nich ma učí, obohacuje, a ja premýšľam, prečo som toho a toho človeka mal vo svojom živote stretnúť. Nemám rád status slávy, nemám rád, keď je niekto akoby viac než ten druhý. Všetci sme z jednej vody a sme si rovní. Snažím sa im dávať najavo, že mi záleží na každom jednom z nich zvlášť, čím ich vlastne učím, aby nikto nebol „predposratý“ len preto, že je známy a naopak, aby sa ani oni nad nikoho nepovyšovali. Tým len strácajú energiu. Na mojich koncertoch ľudia môžu vykríknuť, že sa im niečo nepáči. Je to demo demokracie, ukážka toho, ako by sme mali fungovať v bežnom živote. Keď sa ti niečo nepáči – povedz to nahlas, krič. Nedus to v sebe. Život je priveľmi krátky na to, aby sme sa trápili nevypovedaným a nepomenovaným.
 
Váš posledný album Proměnamne je optimistickejší, živší a radostnejší, premena vo vás naozaj nastala. Je to tým, že ste sa stali otcom?
 
To je len príjemné vyvrcholenie celého procesu. Otcom som vždy chcel byť a stal by som sa ním bez ohľadu na premenu, no vďaka nej vnímam rodičovstvo úplne inak. Kedy presne nastala, neviem, ešte stále prebieha, ako všetko na tomto svete, a ja sa neustále vyvíjam. Začala tým, že som si viac uvedomoval hodnotu človeka. Čo človek, to iný vesmír, vďaka ktorému rastiem a rozpínam svoj vesmír aj ja.
 
Viac sa dočítate v júlovom vydaní La Femme!

- - Inzercia - -